Vlastenecké oddémonizovanie

Autor: Jozef Harendarcik | 6.1.2013 o 9:48 | Karma článku: 0,00 | Prečítané:  68x

Vo vysokej tráve plnej hlučného hmyzu leží muž s ďalekohľadom silno pritisnutým k očiam. Večer sa schyľuje ku koncu, takže si ešte prezerá posledné detaily. Hlavne musí vyčkať, kým všetci obyvatelia malej dediny budú vo svojich príbytkoch. Kedysi táto dedina patrila nemeckým usadlíkom, neskôr boli domy odkúpené slovenskými poľnohospodármi z vedľajšieho mestečka Podolínec. Teraz dedinu obývajú zvieratá podobní ľuďom. Kedysi to možno boli ľudia, teraz sú to kvôli nespočetným nedostatkom v komunistickom systéme bytosti so zdegenerovanými mysľami a dušami. Démoni.

 

Kým ľavou rukou drží ďalekohľad, pravou kontroluje naposledy svoje veci. Dýka so širokou čepeľou je v ľavom maskáčovom vrecku na stehne. Zápalky, baterka, slzný plyn. Napravo sa dvíha tenký kúdoľ dymu so zhorenými dokladmi. Jeho občiansky a vodičský preukaz, zdravotná karta a rodný list už neexistujú. Napravo sú štyri čierne skrinky. Drahé, ale za to extrémne nebezpečné bomby. Muž má v túto noc iba jediný cieľ: vyhodiť celú dedinu do povetria. Očista od démonov, aby nemohli už viac napáchať ľudstvu škodu. Vždy chcel vykonávať kňazské povolanie a teraz sa mu to splní. Úplne sám vyženie démonov z tejto prekliatej dediny. Oddémonizovanie bude jeho posledný čin v živote, za ktorý mu bude ľudstvo ďakovať ešte niekoľko storočí...

Otvorí balíček sušienok a dopraje si posledné dobitie energie. So zatajeným dychom a s nenávistným pohľadom sleduje lúku pri kostole so spadnutou vežou. Nie len tá je plná smetí všemožných farieb. Démon ženského výzoru beží s krikom z ošarpaného domu smerom ku kostolu. Padá na trávu. Neustále vrieska nezrozumiteľné slová v jazyku, aký používajú iba démoni. Je úplne nahá, špinavá s lišajmi po celom tele. Za ňou bežia dvaja chlapi, démoni. Dostihnú ju na lúke a s rozopnutými nohavicami sa na ňu vrhnú. Muž odvráti pohľad smerom k rieke s prudkým tokom, kde sa šantia malí démoni. Bez dozoru sa špliechajú vo vode. Starena práve z mosta leje neuveriteľne odpornú vodu z hrnca priamo do potoka. Tento humus obaľuje telá malých démonov. Už i tí malí démoni majú na tele náznaky hubovitých chorôb.

Z lesa prichádzajú ďalší. V starých kočiaroch pre batoľatá nesú narúbané drevo. Zvážajú ho do nedávno postavených moderných domov, ktoré im darovalo mesto Podolínec. Staré chyby komunistov sa opakujú. Nie je to nič iné ako rúhanie, ak si Boží ľud na hrudi kŕmi a pestuje démonov. Kapitalistické i demokratické fiasko: robiť to zadarmo, pre vlastnú záhubu. Bodaj by tých komunistov parom vzal. Mužovi s ďalekohľadom a štyrmi výbušninami padajú slzy do vysokej trávy. Ešte nikdy nevidel západ slnka nad pozemským peklom.

Nakoniec noc zadusí ošklivosť dediny a vnorí ju do milosrdnej tmy. Pekelné škreky sú utlmené a démoni, ktorí sa paradoxne desia čierňavy noci, sú zalezení vo svojich smradľavých domoch. Zažínajú sa lampáše, sviečky a lustre, z komínov vychádza silný korenistý dym, černejší ako všade panujúci nočný obal. Niekde zašteká pes, inde počuť detský plač mačky, alebo hodujúce potkany. Dobytok démoni nepotrebujú, pretože jedlo všemožných druhov im v ľudských obchodoch za darované peniaze s opovrhnutím predajú. Démoni boli totiž vždy šikovnejší ako ľudia a vedeli ako si ich zotročiť pre svoje ciele. Použili na ľudí ich vlastné ľudské rozumy. Neuveriteľná prešibanosť.  Tajomný až mystický paradox: démon bez vlastnej mysle použil ľudskú myseľ k tomu, aby konala proti sebe.

Muž zanechá úvahy a pomaly a zhrbene sa blíži dole kopcom do dediny. Hneď pri prvom dome si ľahne na špinavú zem k stene a nainštaluje na ňu bombu, ktorá sa onedlho spustí pomocou diaľkového ovládania, ktoré mu visí na retiazke okolo krku. Vstane a prebehne cez hlavnú cestu na druhú stranu a popri drevených plotoch sa dostane ku kostolu. Takmer sa potkne o ležiace doráňané telo ženského démona, ktoré trhavo dýcha. Neverí, že by mu mohla nejako uškodiť. Je viac mŕtva ako živá. Na stenu kostola primontuje druhú bombu. Avšak predtým ako to spraví, sa prežehná a vysloví prosbu k nebu za odpustenie. Nie za to, že chce povraždiť démonov, ale za to, že tento starý kostol bude čoskoro zborený. Hoci, keď sa nad tým zamýšľa, i tak je tento chrám už dávno znesvätený samotným peklom.

Tretiu bombu primontuje na stenu supermodernej školy, ktorá je pár desiatok metrov od kostola. Táto škola je postavená samotnou Európskou Úniou. Dopočul sa, že každý žiak má vlastný špičkový počítač v miestnostiach navrhnutými samotnými psychológmi, aby čo najlepšie vyhovovali výučbe démonov. Hoci škola patrí medzi najzbytočnejšie investície spoločnosti, neodsudzuje to. Chápe ju ako istý spôsob oddémonizovania, kde ľudia chcú z Pekla vytvoriť Zem. Doteraz samozrejme neúspešne. Avšak hlboko si cení takúto snahu, i keď nerealizovateľnú. Tak ako psa nik nenaučí, aby bol koňom, tak i démona nik nenaučí, aby bol človekom.

Už sa chce rozbehnúť smerom k poslednému cieľu, keď sa zdesene obzrie za seba. Vo dvore vysokého domu rachotí starý plech. Niečo silno prehrabáva rozprášenú zem. Kvôli vysokému plotu a tme nevidí, čo sa deje. Jeho zvedavosť je však rázom zažehnaná. Z diery v plote sa vynorí kreatúra podobná agresívnemu psisku. Okamžite a s hlasným vrčaním beží priamo k nemu. Muža obleje studený pot. Ruka mu automaticky šmátra po dýke. Zabijácky kolos sa k nemu blíži ohromnou rýchlosťou. Špinavý od blata, so srsťou plnou múch, bĺch, hníd a červov, s vycerenými perlovými tesákmi a s chudými, zato šľachovitými svalmi. Démon v podobe psa, ktorý ho o chvíľu roztrhá na márne kúsky.

Muž sa rozbehne ako nikdy predtým. Horúčkovito premýšľa ako vyviaznuť z tejto nebezpečnej šlamastiky. Každá bunka v tele poháňa jeho nohy, ktoré pracujú ako mechanický stroj. Štekot psa prebudí ďalších. Dva preskakujú plot, tretí sa vynára z nory. Sú bližšie než to najväčšie monštrum. Muž sa potkýna o pohádzané kamene na ceste. Už nevládze nabrať dych. Pätou kopne malému psovi do papule, ktorá sa mu všemožne snaží zahryznúť do členka. Ďalší sa mu snaží roztrhať ruku. Márne ho odháňa dýkou. Psi sú prefíkaní ako samotní diabli. Ešte päť sekúnd a to najväčšie psisko mu roztrhá krk. Okamžite sa musí rozhodnúť. Teraz!

Nahromadený adrenalín ho doženie k nadľudskému výkonu. S kývajúcimi rukami a so smiešne pokrivenými nohami preskakuje dvojmetrový plot, ktorý obkolesuje dvor aj s domom s rozsvietenými oknami. Ako zázrakom v plote nie je ani tej najmenšej špáry, cez ktorú by sa mohli prepchať psi. Keď tvárou dopadne do blata a výkalov, vyplašené mačky, páriace sa na verande, sa hlasito rozprsknú. Jedna je tak blízko pri jeho zablatenej tvári, že mu pokojne vrazí pazúry do tváre a vyrýva mu na nej svoje krvavé podpisy. Psi hlasito štekajú a s obrovskou silou vrážajú do plotu. Muž žasne, že ešte vydrží nápor ich tiel. V kúte plota sa v mesačnom svite leskne mohutné telo bytosti podobnej ropuche. Z hrdla človeka sa vynára ohlušujúci výkrik, prameniaci v takmer smrteľnom ľaku. Rýchlo sa plazí po blate ďalej od nej. Ropucha vystrelí z bradavičnatej papule zelený a slizký jazyk, ktorý sa zamotá o jeho nohu. Okamžite so zvratkami v ústach reže dýkou slizký predmet. Druhou rukou búši do mazľavého tela, ktoré sa ho snaží zavaliť a zadusiť. Už počuje ako mu prasklo prvé rebro. S posledných síl vytiahne štvrtú výbušninu a hodí ju ropuche do papule, ktorá ju okamžite prehltne. Spokojne sa od neho odlepí a ako želatína sa prevalí naspäť na svoje miesto do kúta. Muž si s tvárou upretou k nebu vydýchne a v začiatkoch bezvedomia pocíti tupý náraz silnej päste priamo do temena hlavy...

Zvuk smutných huslí mu prinavráti vedomie. So silnou bolesťou v hlave pomaly vníma, kde sa to ocitol. Sedí na akejsi mäkkej váľande a opiera sa o stenu. Do nosa ho okamžite udrie štipľavý zápach. Niekoľkokrát za sebou kýchne a to ho rýchlosťou blesku prinavracia do reality. Z hrôzou zisťuje, že je priamo v dome démonov!

Deti sa na neha zvedavo dívajú. Sú obkolesené okolo neho a kopancami do holene testujú jeho reakcie. Ťahajú ho za vlasy, niektoré z nich mu do tváre vmetie bezbolestnú facku. Robustná matka ich okríkne, aby prestali. Tá sedí pri stole spolu s ďalšími a počúva spev štyroch huslí. Tí, čo nemajú hudobné nástroje, spievajú piesne v démonickom jazyku. Na stoloch ležia misy plné mäsa, zákuskov, šalátov, fľaše vín a páleniek. Zrejme sa tu niečo oslavuje.

Niektorí z démonov uprú na muža svoj pohľad, no nevidí v nich žiadnu nenávisť ani opovrhnutie. Pokyvkávajú hlavami jeho smerom na znak, aby sa aj on so spevom pridal k nim. Dievčatá tancujú a vykrúcajú sa aj so svojimi sukňami, ktoré odhaľujú nádherné obrázky. Mladí muži im tlieskajú do taktu a po očku ich vyzliekajú svojimi pohľadmi. Presne tak, ako to robia i muži ľudskej rasy v ľudskom svete. Akosi sa to navlas podobá na svet ľudí. Nezdá sa mu, že je priamo v jadre pekla, ale ako keby bol na oslave u obyčajných ľudí v malom mestečku či na dedine. Do dverí vstupuje prekrásna dievčina v bielych šatoch. Nevesta. Takže sa ocitol priamo na svadobnej oslave. Ženích k nemu pristúpi a podáva mu pohár piva. S bolesťou sa načahuje po pohári, no nakoniec si to rozmyslí. Nechce nápojom oliať deti ani tento dom. Je príliš slabý a otrasený ranou do hlavy. Dokonca nemôže ani rozprávať. Jazyk je drevený a visí mu z úst ako zdochnutý slimák. No napriek tomu... sa cíti veľmi príjemne v takejto spoločnosti. Neuveriteľné! Možno tieto bytosti podobné ľuďom predsa len nie sú až takí zlí démoni ako na nazdával. Možno, že len ten komunizmus a spoločnosť z nich učinili diablov. Diablov v očiach ľudí.

V hlave sa mu zjaví spomienka. Pred mesiacom navštívil lekára a ten mu oznámil smutnú správu. Na mozgu mal zhubný nádor, ktorý už nemalo zmysel odstrániť. Ostávalo mu len niekoľko týždňov života. Keď odchádzal z nemocnice, myslel si, že od žiaľu umrie skôr, než ho dostihne nádor samotný. Celé noci nemohol zaspať. Uvedomil si, že ešte nestihol dať svetu dar za to, že mohol žiť i za to, že mal nádhernú a dobrú manželku, dve chytré deti, prácu spisovateľa, ktorá ho bavila najviac. Chcel sa nejako oplatiť tomuto svetu. Bohužiaľ cítil, že nestíha dopísať román, na ktorom pracoval. Preto sa chcel odvďačiť niečím, čo by sa dalo vykonať takmer okamžite. A tak mu svitol dar, ktorý si svet istotne zaslúži. Oddémonizovanie. Chcel vykynožiť aspoň časť démonického sveta, ktorý parazitoval na ľuďoch, spoločnostiach a štátoch. Ako filozof prišiel na to, že ich myslenie je na míle ďaleko od toho ľudského a že  sa nepodobá ani na zvieracie myslenie. Muselo patriť iba démonom. Teraz však vidí, že sa zmýlil. Nie sú to démoni. Sú to ľudia. Hoci skazení, ale to nie je ich vina. Je to vina systému, do ktorého sa dostali. Tento systém ich stvoril na obraz, ktorý teraz v nich vidia všetci ľudia.

Opäť sa zahľadí na deti a s bázňou vníma ich hrajúce sa oči. Jedno sa natiahne k nemu a z krku mu vytrhne nejakú vec. S hrôzou si uvedomuje, že je to diaľkové ovládanie štyroch bômb. Chce dieťati prístroj vytrhnúť, no nedokáže sa pohnúť a ani prehovoriť. A tak iba ochromene sleduje dieťa ako stláča spúšťací gombík. Našťastie to nejde bez poistky na boku ovládača. Očami žmurká ako splašený, aby nejako na seba upozornil. Aby dal ľuďom vedieť, čo sa tu teraz deje. Aby ich mohol zachrániť. Nikto však nechápe jeho signály. Smejú sa na ňom, zrejme si myslia, že je pomätený. Dieťa medzitým našlo páčku, ktorá istí hlavný spínač. Posúva ho dolu... a tým ho odisťuje. Pribehne k nemu ďalšie dieťa. Vztýči ukazovák a zamieri ho priamo k červenému gombíku, ktorý rozmetie túto dedinu na najmenšie kúsky. Prst sa pomaly blíži. Už sa bruškom dotýka gombíka. Muž zatvára oči a krčí hlavu medzi ramená. Zrazu sa v izbe ozve mohutný výkrik.

 

Do miestnosti sa vrhajú muži zákona. Ozbrojení kukláči a policajti pacifikujú muža. Jeden mu číta práva, druhý mu nasadzuje putá. Pes šteká na prekvapené dieťa, pretože vyňuchal ovládanie výbušnín. Dedina je zachránená. Jeho život sa ukončí v špinavom väzení.

Policajné auto vychádza z dediny a smeruje na najbližšiu stanicu v Podolínci. Tam bude spísaný protokol, v ktorom sa ku všetkému samozrejme prizná. No nikdy nezabudne na slová policajta, ktorý k nemu prehovoril v aute: „Bodaj by ťa čert vzal, ty idiot. Mohol si byť hrdina. Teraz budeš sedieť za to, že si špinavý, neschopný vrah a rasista."

Koniec

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Zakladateľ siete pre deti milionárov: Tisíc eur je psychologická hranica

Používať ju môže iba ten, čo má na tisíceurové mesačné členské, pozerať sa ale môže každý, hovorí JURAJ IVAN.

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi.

SVET

Rakúski voliči rozhodujú o novej hlave štátu

Rakúšania si vyberajú medzi Norbertom Hoferom a Alexandrom Van der Bellenom.


Už ste čítali?