Anjel strážny

Autor: Jozef Harendarcik | 15.1.2013 o 12:28 | Karma článku: 0,00 | Prečítané:  100x

Tenký lúč svetla pouličnej lampy sa prebrodí cez ťažké rolety zavesené na okne a ožiari ligotavé papierové zvieratká, ktoré sú šnúrkami zavesené na lampe a pomaly sa krútia okolo svojej osi. Raz je to papierová mačička, raz psík alebo rybka, ktorá odrazí svetlo na stenu a tak je v malej detskej izbe šero a nie iba tmavá noc. Občas sa stane, že odrazené svetlo zablúdi i na police plné bábik, autíčok, plyšových hračiek... alebo do tvárí dvoch spiacich detí.

 

 

Uprostred noci sa takmer pokojne prebudí zo svojho sna chlapček. Zamyslene sleduje ligotavé zvieratká, ktoré pred pár dňami vyrobil so svojou mladšou sestrou. Mierne nadvihne hlavu, aby v šere rozpoznal siluetu spiaceho dievčatka vo vedľajšej posteli. Čím viac vníma jej pokojné oddychovanie, tým väčší nepokoj zahaľuje jeho telíčko. Niečo nie je v poriadku. Detská izba sa znenazdajky zmenila a už nie je taká, akú ju pozná. Šero, ktoré zahaľuje izbu,  je hrozivé.

Bojazlivo vylezie zo svojej postele a podíde k spiacej sestre. Jemne s ňou zatrasie. Dievčatko však stále spí. Trhnutím sa obhliadne zas seba. V tme sa úporne snaží očami rozpoznať to hrozivé neznámo. Na koberci leží veľký plyšový pes, s ktorým každú noc zaspáva, no teraz leží pri posteli a živo sleduje vystrašeného chlapčeka svojimi čiernymi gombíkmi. Zatrasie so sestrou o čosi silnejšie. Konečne sa prebúdza a zmätene hľadí do vydesenej tváre brata. Spytuje sa, či si k nej môže ľahnúť, pretože má obrovský strach. Nesúhlasne krúti hlavou s dlhými plavými vlasmi, posteľ je iba jej. Prosíka ju. Nie! Chlapček nakoniec vyslovuje svoju najpríšernejšiu obavu: mama dnešnú noc nie je doma.

Sklamane hľadí, ako sa mu sestra obracia chrbtom na druhý bok a opäť sa vnára do snov. Chlapček chytro zalezie pod svoju veľkú perinu, z ktorej mu vytŕčajú iba slzami sa lesknúce oči. Istotne nezaspí, pretože jeho zvedavosť je silnejšia než strach. V izbe je určite niečo nevýslovne strašné, hoci zatiaľ neviditeľné. A ak je to tak a v izbe je naozaj akýsi duch či prízrak, musí ho vidieť, pretože iba tak sa mu môže brániť, aby ho strašidlo neodviedlo niekam do pekelnej tmy.

Noc tiahne svoje šaty nekonečne pomaly a chlapčekove oči sa ospanlivo zatvárajú. Únava víťazí nad strachom i nad zvedavosťou dieťaťa. Až do chvíle, kým ticho nepretne krátke zvieracie vrčanie, ktoré okamžite vytrhne chlapčeka z polospánku. Mliečne zuby o seba drkocú, vankúš sa plní slzami strachu. Chytro sa pritisne bližšie k stene. Z úst mu vychádza dlhý prerývaný žalostný ston. Nedokáže pochopiť, prečo sa to všetko deje.

Zo zeme vstáva na všetky štyri laby plyšový pes. Hlava s diabolskými gombíkmi sa pomaly otáča smerom k vystrašenému chlapčekovi. Ten ako v tranze nemôže odtrhnúť oči od neuveriteľnej scény. Svetlo odrazené od papierového holuba ožiari jeho biele vycerené zuby. Papuľa je plná besných slín s rozoklaným jazykom. Pach síry a rozkladu si razí cestu priamo k chlapčekovi, ktorý neustále žalostne stoná a trasie sa ako osika. Zavrie oči, pretože už nemôže zniesť takúto hrôzu. V ušiach mu neprestajne rezonuje šialené vrčanie.

Niečo chlpaté a ľadové sa dotkne jeho hlavy. Od ľaku vyskočí na nohy a pritisne k sebe perinu. Na posteľ sa k nemu šplhá veľký plyšový medveď. Rovnako, ako pes i medveď si premeriava chlapčeka chladným pohľadom s ústami skrútenými do nenávistnej grimasy. Z praskajúcej skrine vylieza ďalšia príšera, kengura, ešte väčšia než prvé dve. Bábiky ohýbajú svojimi hlavami, rukami a nohami. Autíčka padajú na zem, papierové zvieratká sa krútia ako v besnom víre. Chlapček sa hlasno rozplače a neustále volá svoju mamu. To, že sestra stále spí, už nevníma. Chce iba mamu, aby už bolo všetko zase v poriadku. Medveď ho chytí za nohu a silno potiahne. Padá na posteľ. Okamžite na neho vyskočí pes a zavrčí mu priamo do tváre. Dvere detskej izby sa otvoria. K chlapčekovi pribehne jeho mama a začne ho čičíkať. Neveriaco sleduje cez uslzené oči, že všetky hračky, ktoré mu chceli ublížiť, sú na svojom mieste. Zrejme to bol iba zlý sen.

 

***

 

Ani nie týždeň po nočnej more, sa chlapček prebudí uprostred noci na naliehavé trasenie. So slzami v očiach ho budí mladšia sestra. Sedí na jeho posteli a  prstom vystrašene ukazuje k polici, na ktorej pokojne sedia plyšové hračky. Tvrdí, že pes, medveď a kengura hýbu svojimi hlavami a načahujú po nej svoje laby. Chlapček vyprskne od smiechu, vyšle k nej svoju detskú nadávku a ukladá sa naspäť do postele. Sestra chytro stisne jeho ruku a s uplakaným hlasom šepká: Mama nie je doma!

Zachmúri sa nad jej slovami. Podvedome vytuší, že to nie je dobré znamenie. V jednoduchej mysli sa mu vynárajú otázky. Mama nie je doma? Kam išla v túto neskorú nočnú hodinu? Prečo ich nechala samých? Čo je to za mamu, ak nechá svoje deti bez dozoru počas takej strašnej tmy? Čo je to za mamu, ak nepríde utíšiť strach mojej sestry?

Dievčatko znenazdajky skríkne a hľadí na strašiaka, ktorý sa k nej pomaly približuje. Brat nechápavo so zimomriavkami na tele sleduje smer jej pohľadu. Všetko je v izbe pokojné, nevidí nič, čo by ju mohlo vydesiť. Vylezie z postele, čupne si na zem a sleduje koberec. Možno sa vydesila nejakého pavúka. Dievčatko krúti hlavou a šepká nezrozumiteľné slová. To nie je pavúk, je to väčšia beštia.

Chlapček vyberie zo zásuvky umelý vojenský nožík a napäto sa postaví pred sestru. Kde je to strašidlo? Kde? Tam! Prstom ukazuje na prázdny priestor vedľa neho. Tú? Áno! Zo zmiešanými pocitmi hľadí do ničoho, či do tmy. Načiahne ruku s nožom a zabodne ho do neviditeľného, do nehmotného. Vidí, že sestre sa mierne uľavilo. Teraz tam! Priamo pred tebou, rýchlo! Okamžite zabodne do ďalšej neviditeľnej príšery. Pozor, uhryzne ťa zubatou papuľou! Už mierne unavený vrazí umelé ostrie do nehmotnej tlamy. Kamkoľvek mu sestra ukáže, tam reže, bodá a hubí prízraky, ktoré sám nikde nevidí a ani len netuší, kde by mohli byť. No čím viac zabodáva do ničoho, tým je sestra pokojnejšia. S nožom v ruke sa pomaly vžíva do svojej roly hrdinu. Cíti, že je jeho povinnosťou ochrániť svoju sestru pred týmito prízrakmi. Nie je to len hra. Je to ozajstný boj.

Zrazu zastaví svoje šermiarske pohyby a toporne hľadí na svoju sestru. Nôž mu padá na zem. Rukami si utiera náhly príval sĺz, ktoré akoby chceli skaliť jeho zrak a tým znemožniť, aby videl to, čo práve teraz vidí. Sestra visí nad posteľou vo vzduchu. Horúčkovito bije rukami a kope nohami, akoby sa niekomu bránila. Niekomu, alebo niečomu neviditeľnému. S plačom v hlase vysloví jej meno. Keď sa za jeho chrbtom ozve vrčanie, záblesk jasnej mysle mu popoženie nohy. Okamžite beží z detskej izby preč, aby zobudil svojich rodičov a povedal im, čo sa deje.

Potichu a rýchlo vojde do spálne svojich rodičov. Miesto, kde vždy spí mama, je prázdne. Naozaj nie je doma. Na druhej strane manželskej postele sedí postava. Otec. Podíde k nemu a šepkajúc sa mu prihovára. Ocko, ocko! Poď rýchlo do detskej izby! Sestre sa niečo stalo! Otec odtiahne svoju uplakanú tvár ponorenú do svojich dlaní a nechápavo sa zahľadí na syna. Ocko, len rýchlo! Sestra potrebuje tvoju pomoc. To preto, lebo mama nie je doma! Pri poslednej vete otca premôže hlboký ston. Synček, ja viem, že mama nie je doma. Musíte sa s tým nejako zmieriť. Mama už nikdy nepríde...

V zámku dverí od bytu zaškrípe kľúč. Dvere sa otvárajú a v nich... je konečne mama. Mami, mami, konečne si doma! Chlapček beží ku svojej mame a chytí ju za ruku. Len rýchlo, lebo so sestrou je zle! Otec neveriaco hľadí na svojho syna, až kým sa mu nestratí zo zorného poľa. Vstane z postele a zahľadí sa na fotografiu svojej manželky v čiernom ráme, s čiernou stužkou. S ťažkými krokmi zastane pred prahom detskej izby. Zrazu padne na kolená a hlaso sa rozplače. Mama je konečne doma, ocko. Chlapček a dievčatko sa na neho milo usmievajú. Sedia na posteli vedľa seba... ba nie. Mierne sa vznášajú nad posteľou, akoby sedeli na niečom neviditeľnom... alebo na niekom.

Koniec

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Zakladateľ siete pre deti milionárov: Tisíc eur je psychologická hranica

Používať ju môže iba ten, čo má na tisíceurové mesačné členské, pozerať sa ale môže každý, hovorí JURAJ IVAN.

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi.

SVET

Rakúski voliči rozhodujú o novej hlave štátu

Rakúšania si vyberajú medzi Norbertom Hoferom a Alexandrom Van der Bellenom.


Už ste čítali?