Bloghttp://harendarcik.blog.sme.sk/rssblog.sme.skblog@sme.skskDrevená žirafa (harendarcik)„... a videl som stádo  cválajúcich žiráf strácať sa v horiacom lese, a olizovať plamene...“                                                                                                              Legenda fúzatého pytliaka Tue, 20 Oct 2015 13:43:31 +0200http://harendarcik.blog.sme.sk/c/389218/drevena-zirafa.html?ref=rssTruhla pre púpavy (harendarcik)„Sú takmer ako my, len nemôžu chodiť.“   Daniel Chamowitz (izraelský biológ)Wed, 06 Nov 2013 19:28:53 +0100http://harendarcik.blog.sme.sk/c/341511/Truhla-pre-pupavy.html?ref=rssAnjelský syndróm (harendarcik)„Karolko, ty ešte nespíš?“ opýta sa mama svojho synčeka, keď začuje smiech spod vankúšov postele. „Ešte nie, mami.“ Vynorí hlavu z perín. Oči mu zaiskria, ihneď naťahuje rúčky k svojej mame. „Pamätáš sa, ako sme raz išli za Mikulášom po darček a ty si sa ma pýtal, čo sú tie svietiace bodky na oblohe?“ Opýta sa a sadne si na kraj postele. Karolko ju objíme okolo krku. „Sú to anjeliky, mami.“ Poučuje a díva sa priamo do maminej tváre. Hlasno sa rozosmeje, až mame zažiaria oči a rozosmeje sa spolu s ním. „Anjeliky na oblohe. Tie, ktoré ma šteklia.“   „A chcel by si vidieť, ako dnes krásne poletujú?“ Chlapec otvorí dokorán ústa, vypleští oči. „Tak poď so mnou. Ocko je na terase a už sa na ne pozerá.“Mon, 27 May 2013 16:26:33 +0200http://harendarcik.blog.sme.sk/c/329458/Anjelsky-syndrom.html?ref=rssBabičkin dar (harendarcik) Aleja starých vŕzgajúcich domov sa topí pod ostrým letným slnkom, ktoré vysušuje ich zahlienené telá. Domy, veľmi staré a zradné svojimi nevinnými špinavými oknami, honosne lemujú kamenistú ulicu, tak ako sa náhrobky šľachticov honosne týčia až k nebu. Malé psy, mačiatka a vtáčiky s tichým vrčaním hliadkujú domy, tieto naskutku živé spiace múmie, aby ich žiaden cudzí dotyk nezobudil, pretože ich pomsta by pohltila ulicu spolu s nimi naveky. Každý jeden dom je plný života a smrti, strachu z démonov a Boha. Nie je to ulica prebývajúca v mysli neprebudeného či morbídneho šialenca. Je živou a pravdivou spomienkou na pôrod votrelca, ktorý brázdi intelekt a kalí zrak temným závojom. Votrelec, dar mojej babičky.Tue, 05 Feb 2013 19:45:57 +0100http://harendarcik.blog.sme.sk/c/320107/Babickin-dar.html?ref=rssAnjel strážny (harendarcik)Tenký lúč svetla pouličnej lampy sa prebrodí cez ťažké rolety zavesené na okne a ožiari ligotavé papierové zvieratká, ktoré sú šnúrkami zavesené na lampe a pomaly sa krútia okolo svojej osi. Raz je to papierová mačička, raz psík alebo rybka, ktorá odrazí svetlo na stenu a tak je v malej detskej izbe šero a nie iba tmavá noc. Občas sa stane, že odrazené svetlo zablúdi i na police plné bábik, autíčok, plyšových hračiek... alebo do tvárí dvoch spiacich detí.Tue, 15 Jan 2013 12:28:12 +0100http://harendarcik.blog.sme.sk/c/318362/Anjel-strazny.html?ref=rssSrdce v košeli (harendarcik) Mozartovo Requiem sa potichu nesie útulnou a vkusne zariadenou jedálňou. Jeho melódia sa odráža od svätých stien a nábytku a jemne vniká do sluchov kňaza, ktorý s nehybnou mramorovou tvárou zamyslene hľadí pred seba kamsi do ďalekých úvah. V pravej strnulej ruke drží uško šálky čaju, položeného na stole, ukazovák ľavej ruky drží na 138 Žalme v Breviári. A práve tento žalm ho povzniesol ponad realitu do hlbokých úvah vo svojej mysli. Na čele sa mu zbiehajú vrásky a každá jedna z nich ako kruhy na pni stromu ukazujú diaľku, ktorú prešla jeho myseľ. Nakoniec dynamické Dies irae vychádzajúce zo starého gramofónu ho vytrhne z úvah. Nakloní sa k šálke čaju, ale jeho pohyb ostane toporne visieť. Na bránu fary niekto uponáhľane a trochu nepokojne zabúši. Očami preletí po starých kukučkových hodinách. Čoskoro bude polnoc.Sun, 06 Jan 2013 09:53:58 +0100http://harendarcik.blog.sme.sk/c/317655/Srdce-v-koseli.html?ref=rssVlastenecké oddémonizovanie (harendarcik)Vo vysokej tráve plnej hlučného hmyzu leží muž s ďalekohľadom silno pritisnutým k očiam. Večer sa schyľuje ku koncu, takže si ešte prezerá posledné detaily. Hlavne musí vyčkať, kým všetci obyvatelia malej dediny budú vo svojich príbytkoch. Kedysi táto dedina patrila nemeckým usadlíkom, neskôr boli domy odkúpené slovenskými poľnohospodármi z vedľajšieho mestečka Podolínec. Teraz dedinu obývajú zvieratá podobní ľuďom. Kedysi to možno boli ľudia, teraz sú to kvôli nespočetným nedostatkom v komunistickom systéme bytosti so zdegenerovanými mysľami a dušami. Démoni.Sun, 06 Jan 2013 09:48:18 +0100http://harendarcik.blog.sme.sk/c/317653/Vlastenecke-oddemonizovanie.html?ref=rss